Téma: Začiatočník vo Švédsku
Mám zopár vysnívaných miest kam sa chcem pozrieť a Švédsko na kajaku bolo jedno z nich. Napíšem pár postrehov.
Vybral som nad mapou trasu : Začiatok z Oxelosund, alebo Trosa cez Sodertalje na jazerá Malaren a cez Štokholm na Nynasham a speť k autu. Kúpil som si turistické mapy, 3 kusy za 60 eur. Na takýto trip som nezohnal žiadnych parťákov, tak som nakoniec svoje plány upravoval podla svojich spoločníkov, ktorí sa so mnou vydali na cestu a upravoval som ich žial až takmer do konca tejto inak peknej akcie.
S toho vyplynulo niekolko poučení: Nenoste na takúto akciu výstroj preverenú jej 20 ročným používaním, pretekajúci stan, prasknutá samonafukovacia karimatka, tenučké letné spacáky a pod. to nie je najlepšia výstroj.
Populárna šušťákova vetrovka nie je vhodné oblečenie do daždivého, veterného a špliechajúceho mora.
Vyraziť so začínajúcou črevnou chrípkou na cestu je úplne na hovno. Keď Vám niekto zúvalo blije na zadnom sedadle, radosti do života vám to nepridá.
Treba vyžadovať aby mali všetci lekárničku, obariť si nohu pri varení, natiahnuť si na popáleninu neoprénovú ponožku a potom na to hnisavé hniezdo nemať žiadnu dezinefekciu ani mastičku je totálny prúser.
Takže aj keď som sa starostlivo pripravoval na svoju vysnívanú dovolenku, bolo mi to málo platné. Jediné čo ma potešilo, že som tú črevnú chripku nechytil aj ja. Dúfam že neprepukne ani teraz, doma.
Cestu do priestoru Štokholmského archipelágu som naplánoval na 4 dni so zástavkou v Spreewalde. Čo čert nechcel, akurát prechádzal studený a mimoriadne vlhký studený front. Po totálnom prevlhnutí časti posádky sme v daždi vyrazili k polskému pobrežiu, nakoniec sme sa nalodili, po dvoch dňoch v polskom kempe okolo obeda na trajekt vo Swinjoujščí , ktorý šiel do Ystadu a odtial som chcel ísť na Sv. Annu. Zúfalé vzdychy a vracanie si vynútili zastávku po ceste. Do kempu po ceste som vošiel o polnoci a ráno sme pokračovali, nebolo komu sa prihlásiť ani komu zaplatiť.
Sv. Anna. Dva kajaky sme viezli na streche, jeden sme mali objednaný v miestnej požičovni. V kempe pýtali za rodinu a noc 250 korun /švédskych/ pričom rodina bol aj jeden človek s jedným stanom. Tak sme hladali kemp, kde by uznali že my Slováci sme jedna rodina. To sa nám kupodivu aj podarilo a tak sme boli v kempe 4 osoby za 200 korun na noc/deň a auto pri odjazde na more sme tam mohli nechať zadarmo . To bolo fajn, lebo sme chceli táboriť na ostrovoch. Po prevzatí kajaku sa prihnala nová vlna studenej fronty fúkalo ako besné, pádlo mi vytrhávalo z rúk, tak sme sa neodvážili na večšiu plavbu a fúkalo a pršalo tri dni. Vietor mal podla môjho kvalifikovaného odhadu nad 20 uzlov a pravdepodobne sa v nárazoch blížil ku štyridsiatke. V kempe bolo jak v aerodynamickom tunely.
Keď sa to trochu upokojilo a dokonca sem tam vykuklo slniečko, tak začala blvať druhá účastníčka výpravy. A skončila v deň keď sme išli domov.
Napriek všetkému sa mi podarilo ísť na plavbu počas piatich dní. Kajaky som presúval na streche auta aby sme nepádlovali na jednom mieste a robili sme jednodenné výlety okolo 15-20 km dlhé. Fúkalo primerane, vlny sa nám prelievali cez kajak, bolo to super. Idilické bezvetrie so slnkom sme nezažili. Jazdili sme medzi ostrovmi, vietor ale menil smer v priebehu dňa, takže keď sme vyplávali proti vetru smerom na otvorené more, tak za dve hodiny nám už dulo do chrbta a dvakrát silnejšie. Tak sme sa obrátili, lebo na to som si netrúfol.
Navigácia medzi ostrovmi podla odhadu bola nemožná, slnko nebolo vidieť, kompas na kajaku som mal len ja. Časť posádky úplne vážne tvrdila, že GPS sa mýli a chcela vyraziť správnym smerom na otvorené more, ktoré skrz ostrovy nebolo vidno. O šiestej večer to hrozilo zaujímavým koncom. GPSka mala samozrejme pravdu, intuícia starých čundráckych suchozemských krys zlyhala.
Na navigáciu som používal vodotesný telefón Sony s mapami Navioncs. Mal som ho na šnúrke zavesený na krku a vo vrecku vesty. Po skúsenosti z Vogalongy som ochranný obal vylúčil, čo bola možno chyba. Batéria pri občasnom nazretí na polohu vydržala asi 5 hodín, nová vraj vydrží až 8hodín. Moja je dva roky stará. Počas búrky v daždi bol mobil skoro nepoužitelný, dotyková obrazovka si robila čo sa jej zlúbilo. Spod kapuce som vybral ako tak suchú čiapku, sklonený nad telefon som ju musel utrieť do sucha a potom to ako tak šlo.
V požičovni som získal mapku rezervácií, je ich tam vela a okrem nich je vela ostrovov s chráneným hniezdením vtákov, večšinou do 15.07, ale niektoré majú zakázaný vstup dlhšie, zopár skoro celoročne. To vážne limituje trip s táborením na ostrovoch. Vtáčie rezervácie sú výrazne označené tabulkami, prírodné rezervácie nie, treba vedieť kde sú, v turistických mapách sú vyznačené.
To je zhruba všetko čo ma napadá, že by mohlo byť zaujímavé aj pre druhých.